Rýchlosť výstavby
Nakoľko veľký diel práce je realizovaný vo výrobnej hale v stabilných poveternostných podmienkach, použitím CNC drevoobrábacieho stroja, panely sú predrezané a predvŕtané, pripravené na montáž, tak je možná montáž aj v zimných mesiacoch pri mínusových teplotách bez dopadu na finálnu kvalitu stavby. Štandardný katalógový drevodom je možné zhotoviť za cca. 4-6 mesiacov, pri špecifickom dome je potrebné rátať s predĺžením tejto doby.
Menšia zastavaná plocha
Montovaný drevodom s úžitkovou plochou 100 m2 Vám zaberie z pozemku cca. 112m2, pri klasickej murovanej verzii je to cca. 125m2– pri pohľade z vonka takto získavate jednu izbu v drevodome navyše. Táto výhoda je citeľná aj pri úzkom pozemku, kde sa ráta každý centimeter.
Ľahšia konštrukcia
Vzhľadom na to, že výplň drevenej panelovej konštrukcie je tvorená ľahkými izoláciami, hrubá stavba drevodomu je podstatne ľahšia v porovnaní s murovanými alebo keramickými domami. Výhodou je šetrenie betónu, pri dimenzovaní základov, rovnako aj nižšie „dosadanie“ a praskanie stavby po jej dokončení. Ľahké panelové konštrukcie (aj poschodové) je možné stavať na plávajúce betónové dosky, dokonca aj na peno-sklo (v prípade mokrého podlažia s vysokou spodnou hladinou vody, alebo aj na násypoch zeminy). Ľahké drevostavby je možné postaviť aj na základové pätky, prípadne na oceľové zemné vrúty. V neposlednom rade si ľahšie konštrukcie vyžadujú nižšie nároky na dopravu a tým aj produkciu CO2 a tým menej znečisťujú životné prostredie.
Lepšie tepelnoizolačné vlastnosti
Nižšie náklady na prevádzku: drevodomy sú veľmi dobre zaizolované „termosky“. V prípade dostatočného tienenia okien a správnej prevádzky v letných mesiacoch udržiavajú chlad, naopak v zimných mesiacoch udržiavajú teplo, čo sa vo finále prejavuje na veľmi priaznivých prevádzkových nákladoch. Vzhľadom na to, že cez 85% hrúbky panelu tvoria tepelné izolácie, drevodomy oveľa jednoduchšie dosahujú energetickú triedu A0. Pre porovnanie- podiel izolácií na hrúbke obvodovej steny murovanej stavby predstavuje cca. 30-40%.
Ekologickosť
Na výrobu a stavbu drevodomov je používané mäkké rezivo (prevažne smrek a borovica), ktoré sa prirodzene vyskytuje aj v našej prírode. Pri plánovanom lesnom hospodárstve trvá od vysadenia stromu priemerne 70-90 rokov kým je tento strom vyťažený a spracovaný pre účely výstavby (cca. 3 generácie). Na tom istom mieste môže byť po ťažbe následne vysadený nový strom, z ktorého o 3 generácie neskôr môže byť opäť postavený drevodom. Tento proces sa nedá porovnať s ťažbou surovín potrebných na výstavbu iných typov budov, po ktorých ostane v prírode v lepšom prípade veľká diera a nič rovnaké tam nedorastie. Samotný procese opracovania dreva vyžaduje oveľa nižšiu teplotu (sušenie pri teplote cca. 50-70°C) v porovnaní napríklad s tehlou (900-1400°C). Nielen pri procese výroby a opracovania, ale aj pri prevoze ľahších drevených materiálov takto vznikajú oveľa menšie emisie CO2, na znižovanie ktorých je čoraz viac vyvíjaný nielen legislatívny tlak. Dalo by sa povedať, že z ekologického hľadiska sú drevostavby nutná budúcnosť výstavby nielen klasických rodinných domov, ale aj bytových domov a občianskych budov (školy, úrady, nemocnice…). Funfact: drevo v procese horenia vyprodukuje iba toľko CO2, koľko ho za svoj život prijalo zo vzduchu.
Zdravšie prostredie
Vzhľadom na suchý proces výstavby drevodomu sa počas výstavby nezabudováva nadbytočná vlhkosť do domu. Drevodom je preto po dokončení okamžite pripravený na bývanie, nie je v ňom cítiť vlhkosť z omietok a múrov, nešíria sa v ňom plesne a baktérie. Pri zabudovaní rekuperácie je privádzaný vzduch filtrovaný od peľov a iných nečistôt a preto je vnútorná klíma veľmi priaznivá pre ľudské zdravie. Drevo má schopnosť regulovať vlhkosť v prostredí a celkovo priaznivo vplýva na ľudský organizmus.
